(slovenská verzia nižšie)

EN

'If the climate was a bank, it would have been saved ages ago.'

Now, this quote has nothing to do with the rest of this post. I just saw it as a sticker on a car the other day and found it some serious food for thought. What do you think?

Lately, I've noticed this blog has been turning into my personal diary rather than being a well-meant reporting from the fair country of Belgium. Well, that's obviously not the point, so forgive me and I'll be trying to restrict myself from now on. After all, I'm not a self-centered bitch, am I? (I fear those of you who know me very well may actually know the answer).

Let's see what the public has been saying about this blog:

'Spellbinding, hypnotic, alluring.' Daily Telegraph

'I was in tears. Truly shattering.' Independent on Sunday

'Yo wassup, wanna see my dick?' Random internet creep

So, in today's episode:

Wanderlust! Wanderlust eveyfuckingwhere! So far, I've been trying to get the most of Gent, but after checking the Ryanair and Eurolines website, I fear I may not resist the temptation and I'll end up on the road again. Easter holidays is the time! After that, there will be no way back for me. It could be just like the old times!

(No, I don't mean the old times as in 'one of your friends is passed out on the floor holding a bottle of vodka tenderly in his hands, while the other one has smoked so much weed that he is having a conversation with the wardrobe, while yet another one grabbed a guitar and is singing a very unflattering song about your ginger-haired schoolmate.' I mean the other old times, when you packed your bag because you simply felt like it, and you ended up in Portugal, Scandinavian mountains, or even the streets of Amsterdam).

Up till now, I only treated myself with a short trip to Lille yesterday (Saturday), which is the third biggest French city just across the border with Belgium. I can't even remember the last time I set my precious foot on French soil. Must have been all the way back in 2006 or so.

So I get off the train and the first thing I hear is the sound of accordion. It doesn't get any more French than that, I thought. Fifteen minutes later, I walk into a huge march of the Communist party. This must be France, I thought. So I walked with them and shouted a little with them, 'cause I'm all for equal distribution of wealth, brother. Can I have your iPod?

The homeless hanging around the gallery of fine arts. They may be beggars, but they're dressed up much better than their colleagues in other countries. France, right? Then, teachers on strike gathered themselves on the main square, and for some reason, they combined their strike with some sort of anti-nuclear protest as well. That was the point that I decided I've had enough of France for another couple of years, and headed back home.

INTERMISSION!

INTERMISSION?

INTERMISSION!!!

<if you ever get to Gent and only have time to visit one cafe, it should be Vooruit ('Ahead,'

(sponsored ad)

'Progress.') In a building built by the Socialist Movement, it houses concerts, live readings and

(sponsored ad)

awesome hot chocolate today. The crowd is a mixture of young alternative intellectuals,

(sponsored ad)

businessmen and old couples. There is something Viennese about it (which is a compliment),

(sponsored ad)

love it there. I think I may have found my 'home pub' here.>

Have I mentioned that Belgians actually invented surrealism? And they're still living it. Last Sunday, a mysterious empty can of peaches appeared in the corridor of my dorm. At first, I thought someone may have simply forgotten it there. The next day, it moved about half a metre to the left and an empty bottle of shampoo came by. Tuesday, it moved to the right again. That was when I realized it's not just a can, it's a piece of art. Thursday, it disappeared, only to reappear briefly in the evening, before it was sucked into the fifth dimension forever the next day. Dali could have learned so much here if he ever came.

Also, my jeans are getting a bit loose, a sign that I'm losing weight. Good news? I don't know, I would rather have it that the weight only moved from my belly to my arms rather then disappearing altogether. I promised myself to go jogging regularly, but so far, I've been only able to go at one point in the week, which is always 'tomorrow.' But next week, I'm really gonna start, you'll see.

The weather's been 'fookin shite' as we say in my native Yorkshire, for the most of the week that is. Today, however, a mysterious yellow thing appeared in the sky. No idea what it might be, never saw it before in Belgium. Oh wait, Sun-day, right; now I get it. Spring is coming!

Last but not least, we had an election back at home. To that, I have only one thing to say:

If you changed “Nepal” for “Belgium” and “goat” for “pig,” it would be about right.

(P.S. Did I mention I appreciate if you take time reading this bullcrap? Thanks a bunch, reactions are always welcome).

SK

„Keby podnebie bolo bankou, už by bolo dávno zachránené.“

Tento citát nemá nič spoločné so zvyškom dnešného príspevku. Len som nálepku s touto vetou proste videl na jednom aute a myslel, že je to vec na zamyslenie. Čo vy na to?

V poslednej dobe sa tento blog začal meniť na môj osobný denníček, hoci pôvodne mal obsahovať príspevky výhradne o našom rozkošnom Belgicku. Tak by to nemalo byť, takže prosím o prepáčenie a do budúcna sa skúsim držať na uzde. Nie som predsa nijaká sebastredná nána, že? (Obávam sa, že tí z vás, čo ma poznajú dlhšie, už odpoveď na túto otázku poznajú).

Pozrime sa, čo si o tomto blogu myslí verejnosť:

“Strhujúce, hypnotizujúce, lákavé.“ Daily Telegraph

„Nedokázal som zadržať slzy. Šokujúce.“ Independent on Sunday

„Čaf kámo, chceš videť mojho vtáka?“ Náhodný úchylák z internetu

Priatelia, v dnešnom vydaní:

Cestovná horúčka! Ej do ďábla, všade len cestovná horúčka! Doteraz som sa snažil do seba absorbovať čo najviac z Gentu, ale po prebrúsení stránok Ryanairu a Eurolines sa zdá, že pokušeniu neodolám a znovu skončím na cestách. Veľkonočné prázdniny, o áno! To už nebude žiadnej cesty späť. Možno to bude ako zamlada!

(Nie, nemyslím zamlada akože „jeden z kamarátov v bezvedomí na podlahe nežne objíma fľašu vodky, zatiaľ čo druhý sa tak zhúlil, že sa rozpráva so skriňou, tretí medzitým vzal gitaru a dal sa spievať velice nelichotivý song o našom ryšavom spolužiakovi.“ Mám na mysli to druhé zamlada, akože zbaliť si batoh, pretože proste máte chuť, a skončiť v Portugalsku, škandinávskych horách alebo uličkách Amsterdamu).

Doteraz som sa akurát tak včera (sobota) odmenil výletom do Lille, čož je tretie najväčšie francúzske mesto, a hneď za belgickými hranicami. Nedokážem si ani spomenúť, kedy som vôbec naposledy položil svoju nôžku na francúzsku zem. Snáď to bolo ešte v roku 2006 alebo tak.

Takže vystúpim z vlaku a čo nepočujem, zvuk akordeónu. Francúzsko ako vyšité, vravím si. Pätnásť minút neskôr narazím na veľký pochod Komunistickej strany. Och, vskutku francúzske, vravím si. Tak som chvíľu pochodoval a kričal s nimi, pretože rovnomerné rozdelenie bohatstva sa týka nás všetkých. Dáš mi svoj mobil?

Bezdomovci sa flákajú pred galériou. Sú to sice žobráci, ale majú ďaleko viac štýlu než ich kolegovia kdekoľvek inde v Európe. Hm, Francúzsko. Potom sa na hlavnom námestí zhromaždili štrajkujúci učitelia, a z nejakého dôvodu svoj štrajk spojili s protestom proti jadrovej energii. V ten moment som usúdil, že mi Francúzska zase na pár rokov stačilo, a vyrazil smer domov.

PRESTÁVKA!

PRESTÁVKA?

PRESTÁVKA!!!

/ak sa niekedy dostanete do Gentu, ale budete mať čas navštíviť len jedno kaféčko, mal by to

(platená reklama)

byť Vooruit („Napred,“ „Pokrok“). V budove postavenej Socialistickým hnutím dnes dostanete

(platená reklama)

koncerty, autorské čítania a výbornú horkú čokoládu. Zákazníci pozostávajú zo zmesi mladých

(platená reklama)

intelektuálov, biznismenov a starých párov. Je v tom niečo viedenské (a to je kompliment), už

(platená reklama)

som tam za štamgasta./

(platená reklama)

Spomínal som už, že Belgičania vynašli surrealizmus? A stále ním žijú. Minulú nedeľu sa na chodbe intráku objavila záhadná plechovka od marhúľ. Najprv som si myslel, že ju tam len niekto z nejakej pohnútky zabudol. Na druhý deň sa ale pohla o pol metra doľava a pridružila sa k nej prázdna fľaša od šampónu. V utorok sa pohla späť doprava. Vtedy som pochopil, že sa jedná o umelecké dielo. Vo štvrtok zmizla, aby sa navečer znovu krátko objavila predtým, než ju navždy pohltila piata dimenzia. Dalí by sa tu toho mohol býval toľko naučiť!

Nohavice su mi voľajaké voľné, asi chudnem. Dobré správy? No neviem, radšej by som, keby ta hmota nemizla, ale proste sa iba presunula z brucha na bicepsy. Sľúbil som si, že budem chodiť pravidelne behať, ale zatiaľ sa mi to darí vždy iba v jeden čas do týždňa, a to je „zajtra.“ Ale ďalší týždeň fakt začnem, uvidíte.

Počasie bolo „úplně v hajzlu, ty pyčo,“ ako sa hovorí na mojom rodnom Ostravsku, teda aspoň väčšinu týždňa. Dnes sa však na oblohe objavila záhadná žltá vec. Ktovie, čo to je, tu v Belgicku som to ešte nevidel. Že by prichádzala jar? Pane, daj!

Mimochodom, doma sme mali voľby. K tomu mám iba jednu vec:

Kto nevládnete angličtinou, tu preklad: „Preto okamžite odchádzam do Nepálu, kde mám v úmysle žiť ako koza.“ Keby ste vymenili Nepál za Belgicko a kozu za prasa, celkom by to sedelo.

(P.S. Zabudol som povedať, že fakt oceňujem, ak si nájdete čas čítať tieto hovadiny. Dik jak cyp, a reakcie sú vždy vítané).