(slovenská verzia nižšie)

EN

Idiot Abroad, episode 7

The socially awkward Fabian strikes again. I ask a black person where he's from. He answers in a perfect, even dialect-coloured Flemish: 'Uhm, I was born here, I'm Belgian.' Going 'No waaay, dude! Wow!' is probably not the best thing to do. At that point the conversation was over.

Also, the next time I walk past a bookstore and go like 'Let's just have a little look, shall we?', just slap me in the face. I literally handed my scholarship over to the lady at the cash desk, all voluntarily. Buying books is a fetish. Now I'm penniless, but happy – after all, that is a good thing now that I'm thinking about it.

I'm a bit behind the schedule with this post, but that's because in the weekend, I had a blast in the Ardennes. Belgians are very proud of their 'mountains,' even though they look like any random forest back at home to me. Yet the villages are calm and picturesque, and the Erasmus people had an awesome three-day party right in the heart of it. So we dressed up silly, gave a few Czech words a new meaning and broke each other some hearts. I only have the best memories (apart from the parts that I had a blackout, that is). That's how the world rolls.

We have also been incredibly lucky with the weather, with about 20 degrees and cloudless skies. Feels more like summer than spring really. It's a tough choice between attending classes and chilling in the park, but I guess you know what wins. Let's see if it lasts.

What's up next? Easter holidays. In the first week, the world will come to me (summer Dutch course reunion, yay!). In the second week, I go to meet the world (practising my Scottish accent already. Sorry, I meant Sco'ish). To be continued.

SK

Magor na cestách, časť siedma

Spoločensky nemotorný Fábián znovu zasahuje. Jedného černocha sa pýtam, odkiaľ je. V dokonalej, dokonca do dialektu hodenej holandčine odpovie: „No, narodil som sa tu, som Belgičan.“ Reakcia „No ty vole, to čumím, vau“ asi nie je úplne vhodná. Tam sa náš rozhovor skončil.

A okrem toho, keď nabudúce prejdem okolo kníhkupectva s vetou „Však sa len pozrime, čo majú,“ rovno mi dajte facku. Svoje štipendium som do slova a do písmena dobrovoľne odovzdal pani na pokladni. Kupovanie kníh je fetíš. Teraz som peňazí, ale šťastný – čož je nakoniec asi aj tá lepšia varianta.

S týmto príspevkom som si dal načas, ale to len preto, že som si cez víkend užíval v Ardenách. Belgičania sú veľmi hrdí na tieto svoje „hory,“ aj keď podľa mňa vyzerajú ako akýkoľvek les u nás doma. Dedinky tu však majú pokojné a piktoreskné, a celý Erasmus tu priamo v lone prírody kalil po tri dni. Obliekli sme sa do kostýmov, trošku prerobili češtinu (slovo „pakliže“ už nikdy viac nebudem môcť použiť) a zlámali sme jeden druhému srdcia. Na veci, ktoré si pamätám, mám iba tie najlepšie spomienky. Tak to chodí na tomto svete.

Počasie nám praje, dvadsať stupňov a na oblohe ani mráčka. Skôr sa to podobá na leto než na jar. Vybrať si medzi sedením na fakulte a flákaním sa v parku je ťažké, ale tipujem, že asi viete, čo vyhráva. Uvidíme, ako dlho nám to vydrží.

A ďalej? Veľká noc. Prvý týždeň príde svet za mnou (ad revidendum letného kurzu z minulého roku, hurá!). Druhý týždeň idem ja za svetom (a už brúsim škótčinu, nech tam nabalím nejaké bonny lassies). Pokračovanie nabudúce.

(slovenská verzia nižšie)

EN

Livin' the good life...

Warm and sunny greetings to y'all through the mist of my St. Patrick's hangover. I actually wanted to go on a trip to Luxembourg today, but Guinness said a resolute 'no!' So I'm writing my blog instead. Saving my travelling for April (Easter holidays take two weeks here, wow! In the Czech Republic, it's like two days) and May (where every week has a holiday on Friday or Monday, making the weekend much longer). 

 

In case you're being worried about me (hi there, mom!):

Livin' the good life I am. Eating ribs. Drinking beer. Enjoying the funfair and riding the most extreme rollercoasters (omg I'm gonna fucking die oh shit holy fuck this is it I'm done fuck shit bloody goddness fuck..). Chatting on a pub terrace (here comes the Sun). Reading Afrikaans poetry on a pub terrace. Walking the city, still thinking 'it hasn't gotten any less beautiful, how lucky am I?' Feeling the vibe. Taking no photos (please guys, no more pictures of you in front of the city castle). The best photos always stay in your memory, and if they fade away, well, they probably weren't the best. Time be the judge. 

 

Erasmus unites. Some folks are white, some are Chinese, some study humanities, some go for technology, they may be young or old, some prefer folk, others like metal, but no matter what they're all like, one thing is for sure: everybody hates the Spanish. They are many (oh, let's be honest, they're thousandfold), they' re loud, noisy, arrogant and ill-behaved. They can't speak, they can only shout, and they leave litter everywhere.

Such is their Eramus image. Such is the experience of some. But you know what? The Spanish I met are nice, intelligent and great to talk to. They actually make you wanna go to Spain to meet more people like that. Erasmus challenges your stereotypes.

 

INTERMISSION!

INTERMISSION?

INTERMISSION!!!

<Michal the Chef says: 'The Chinese sweet & sour sauce is the best way to save any not-so-great meal. It's the only way to make the food in my faculty's canteen bearable.'>

Do you believe in zodiac and astrology and all that stuff? I sure don't. It's hard for me to believe that all the people in the world fit into just twelve categories. However, after having a passionate discussion with a friend of mine this week, I found that I, in fact, am an archetypal Capricorn. Not just here and there, every single characteristics fits. Scary. Now tell me that not God, but chemo-physical reactions created the world, and I'll have nothing left to rely on.

Well, that's it for today. Looks like the next week full of the 'Gent feeling' is just around the corner.

 

SK

Život, ako má byť...

Srdečne a slnečne vás zdravím spoza závoja svojej svätopatrikovskej kocoviny. Dnes som mal naplánovaný výlet do Luxemburgu, ale Guinness mi urobil škrt cez rozpočet. Tak aspoň napíšem blog, a cestovanie si ušetrím na apríl (veľkonočné prázdniny tu majú dva týždne, no ty kráso! U nás sú to asi dva dni) a máj (kedy má každý týždeň sviatok v nejaký pondelok či piatok, jou jou, čímž sa nám víkend krásne predlžuje).

Oznam pre tých, čo sa o mňa boja (čau, mami):

Život tu je, ako má byť. Papkám rebierka. Pijem pivko. Vyrážam na kolotoče a jazdím po tých najšialenejších horských dráhach (no ty vole tak to je v prdeli a je po mne hotovo nazdar nie nie nie ach do hajzlu svätá prostoto...) Vykecávam na záhradke (ahoj, slnko!) Čítam afrikánsku poéziu na záhradke. Chodím si po meste, a ešte ma neomrzelo to „tu je tak krásne, mám to ale šťastie.“ Nasávam atmosféru. Fotky nerobím (prosím vás, ľudia, už sa před tým mestkým hradom nefoťte). Najlepšie fotky vám vždy ostávajú v hlave, a ak po čase vyblednú, tak asi neboli najlepšie. Nech čas sám rozhodne. 

 

Erasmus spája. Ľudia sú bieli alebo z Číny, niektorí sa venujú humanitným vedám, iní technológiám, môžu byť mladí či starí, niektorí radšej folk, iní metal, ale nech už sú akíkoľvek, jedna vec je istá – všetci neznášajú Španielákov. Je ich veľa (čo to kecám, oni sa premnožili), sú hluční, arogantní a nevychovaní. Nepoznajú rozdiel medzi „rozprávať sa“ a „kričať, “ a všade nechávajú bordel.

Taký je ich erasmácky imidž. Taká je skúsenosť niektorých. Ale hádajte čo – Španieli, ktorých poznám ja, sú milí, inteligentní a dá sa s nimi rozprávať. Jeden má skoro chuť vyraziť do Španielska, aby ich stretol viac. Erasmus testuje vaše stereotypy.

 

PRESTÁVKA!

PRESTÁVKA?

PRESTÁVKA!!!

(Šéfkuchár Michal odporúča: čínska sladkokyslá omáčka je najlepší spôsob, ako zachrániť nepodarené jedlo. V školskej menze prežívam iba vďaka tomu.)

Veríte na horoskop, astrológiu a podobné nezmysly? Ja teda nie. Nechce sa mi veriť, že by sa všetci tí ľudia na zemi dali zaradiť do iba dvanástich kategórii. Po jednej zapálenej diskusii s kamarátkou som však zistil, že skutočne som typický príklad Kozorožca. Nie len akože, každá jedna charakteristika sedí. Desivé. Ešte mi povedzte, že svet nestvoril Boh, ale nejaké chemicko-fyzikálne reakcie, a moje istoty sa zrútia úplne. 

 

A to je vše, přátelé. Ďalší gentový týždeň už klope na dvere.

(slovenská verzia nižšie)

EN

'If the climate was a bank, it would have been saved ages ago.'

Now, this quote has nothing to do with the rest of this post. I just saw it as a sticker on a car the other day and found it some serious food for thought. What do you think?

Lately, I've noticed this blog has been turning into my personal diary rather than being a well-meant reporting from the fair country of Belgium. Well, that's obviously not the point, so forgive me and I'll be trying to restrict myself from now on. After all, I'm not a self-centered bitch, am I? (I fear those of you who know me very well may actually know the answer).

Let's see what the public has been saying about this blog:

'Spellbinding, hypnotic, alluring.' Daily Telegraph

'I was in tears. Truly shattering.' Independent on Sunday

'Yo wassup, wanna see my dick?' Random internet creep

So, in today's episode:

Wanderlust! Wanderlust eveyfuckingwhere! So far, I've been trying to get the most of Gent, but after checking the Ryanair and Eurolines website, I fear I may not resist the temptation and I'll end up on the road again. Easter holidays is the time! After that, there will be no way back for me. It could be just like the old times!

(No, I don't mean the old times as in 'one of your friends is passed out on the floor holding a bottle of vodka tenderly in his hands, while the other one has smoked so much weed that he is having a conversation with the wardrobe, while yet another one grabbed a guitar and is singing a very unflattering song about your ginger-haired schoolmate.' I mean the other old times, when you packed your bag because you simply felt like it, and you ended up in Portugal, Scandinavian mountains, or even the streets of Amsterdam).

Up till now, I only treated myself with a short trip to Lille yesterday (Saturday), which is the third biggest French city just across the border with Belgium. I can't even remember the last time I set my precious foot on French soil. Must have been all the way back in 2006 or so.

So I get off the train and the first thing I hear is the sound of accordion. It doesn't get any more French than that, I thought. Fifteen minutes later, I walk into a huge march of the Communist party. This must be France, I thought. So I walked with them and shouted a little with them, 'cause I'm all for equal distribution of wealth, brother. Can I have your iPod?

The homeless hanging around the gallery of fine arts. They may be beggars, but they're dressed up much better than their colleagues in other countries. France, right? Then, teachers on strike gathered themselves on the main square, and for some reason, they combined their strike with some sort of anti-nuclear protest as well. That was the point that I decided I've had enough of France for another couple of years, and headed back home.

INTERMISSION!

INTERMISSION?

INTERMISSION!!!

<if you ever get to Gent and only have time to visit one cafe, it should be Vooruit ('Ahead,'

(sponsored ad)

'Progress.') In a building built by the Socialist Movement, it houses concerts, live readings and

(sponsored ad)

awesome hot chocolate today. The crowd is a mixture of young alternative intellectuals,

(sponsored ad)

businessmen and old couples. There is something Viennese about it (which is a compliment),

(sponsored ad)

love it there. I think I may have found my 'home pub' here.>

Have I mentioned that Belgians actually invented surrealism? And they're still living it. Last Sunday, a mysterious empty can of peaches appeared in the corridor of my dorm. At first, I thought someone may have simply forgotten it there. The next day, it moved about half a metre to the left and an empty bottle of shampoo came by. Tuesday, it moved to the right again. That was when I realized it's not just a can, it's a piece of art. Thursday, it disappeared, only to reappear briefly in the evening, before it was sucked into the fifth dimension forever the next day. Dali could have learned so much here if he ever came.

Also, my jeans are getting a bit loose, a sign that I'm losing weight. Good news? I don't know, I would rather have it that the weight only moved from my belly to my arms rather then disappearing altogether. I promised myself to go jogging regularly, but so far, I've been only able to go at one point in the week, which is always 'tomorrow.' But next week, I'm really gonna start, you'll see.

The weather's been 'fookin shite' as we say in my native Yorkshire, for the most of the week that is. Today, however, a mysterious yellow thing appeared in the sky. No idea what it might be, never saw it before in Belgium. Oh wait, Sun-day, right; now I get it. Spring is coming!

Last but not least, we had an election back at home. To that, I have only one thing to say:

If you changed “Nepal” for “Belgium” and “goat” for “pig,” it would be about right.

(P.S. Did I mention I appreciate if you take time reading this bullcrap? Thanks a bunch, reactions are always welcome).

SK

„Keby podnebie bolo bankou, už by bolo dávno zachránené.“

Tento citát nemá nič spoločné so zvyškom dnešného príspevku. Len som nálepku s touto vetou proste videl na jednom aute a myslel, že je to vec na zamyslenie. Čo vy na to?

V poslednej dobe sa tento blog začal meniť na môj osobný denníček, hoci pôvodne mal obsahovať príspevky výhradne o našom rozkošnom Belgicku. Tak by to nemalo byť, takže prosím o prepáčenie a do budúcna sa skúsim držať na uzde. Nie som predsa nijaká sebastredná nána, že? (Obávam sa, že tí z vás, čo ma poznajú dlhšie, už odpoveď na túto otázku poznajú).

Pozrime sa, čo si o tomto blogu myslí verejnosť:

“Strhujúce, hypnotizujúce, lákavé.“ Daily Telegraph

„Nedokázal som zadržať slzy. Šokujúce.“ Independent on Sunday

„Čaf kámo, chceš videť mojho vtáka?“ Náhodný úchylák z internetu

Priatelia, v dnešnom vydaní:

Cestovná horúčka! Ej do ďábla, všade len cestovná horúčka! Doteraz som sa snažil do seba absorbovať čo najviac z Gentu, ale po prebrúsení stránok Ryanairu a Eurolines sa zdá, že pokušeniu neodolám a znovu skončím na cestách. Veľkonočné prázdniny, o áno! To už nebude žiadnej cesty späť. Možno to bude ako zamlada!

(Nie, nemyslím zamlada akože „jeden z kamarátov v bezvedomí na podlahe nežne objíma fľašu vodky, zatiaľ čo druhý sa tak zhúlil, že sa rozpráva so skriňou, tretí medzitým vzal gitaru a dal sa spievať velice nelichotivý song o našom ryšavom spolužiakovi.“ Mám na mysli to druhé zamlada, akože zbaliť si batoh, pretože proste máte chuť, a skončiť v Portugalsku, škandinávskych horách alebo uličkách Amsterdamu).

Doteraz som sa akurát tak včera (sobota) odmenil výletom do Lille, čož je tretie najväčšie francúzske mesto, a hneď za belgickými hranicami. Nedokážem si ani spomenúť, kedy som vôbec naposledy položil svoju nôžku na francúzsku zem. Snáď to bolo ešte v roku 2006 alebo tak.

Takže vystúpim z vlaku a čo nepočujem, zvuk akordeónu. Francúzsko ako vyšité, vravím si. Pätnásť minút neskôr narazím na veľký pochod Komunistickej strany. Och, vskutku francúzske, vravím si. Tak som chvíľu pochodoval a kričal s nimi, pretože rovnomerné rozdelenie bohatstva sa týka nás všetkých. Dáš mi svoj mobil?

Bezdomovci sa flákajú pred galériou. Sú to sice žobráci, ale majú ďaleko viac štýlu než ich kolegovia kdekoľvek inde v Európe. Hm, Francúzsko. Potom sa na hlavnom námestí zhromaždili štrajkujúci učitelia, a z nejakého dôvodu svoj štrajk spojili s protestom proti jadrovej energii. V ten moment som usúdil, že mi Francúzska zase na pár rokov stačilo, a vyrazil smer domov.

PRESTÁVKA!

PRESTÁVKA?

PRESTÁVKA!!!

/ak sa niekedy dostanete do Gentu, ale budete mať čas navštíviť len jedno kaféčko, mal by to

(platená reklama)

byť Vooruit („Napred,“ „Pokrok“). V budove postavenej Socialistickým hnutím dnes dostanete

(platená reklama)

koncerty, autorské čítania a výbornú horkú čokoládu. Zákazníci pozostávajú zo zmesi mladých

(platená reklama)

intelektuálov, biznismenov a starých párov. Je v tom niečo viedenské (a to je kompliment), už

(platená reklama)

som tam za štamgasta./

(platená reklama)

Spomínal som už, že Belgičania vynašli surrealizmus? A stále ním žijú. Minulú nedeľu sa na chodbe intráku objavila záhadná plechovka od marhúľ. Najprv som si myslel, že ju tam len niekto z nejakej pohnútky zabudol. Na druhý deň sa ale pohla o pol metra doľava a pridružila sa k nej prázdna fľaša od šampónu. V utorok sa pohla späť doprava. Vtedy som pochopil, že sa jedná o umelecké dielo. Vo štvrtok zmizla, aby sa navečer znovu krátko objavila predtým, než ju navždy pohltila piata dimenzia. Dalí by sa tu toho mohol býval toľko naučiť!

Nohavice su mi voľajaké voľné, asi chudnem. Dobré správy? No neviem, radšej by som, keby ta hmota nemizla, ale proste sa iba presunula z brucha na bicepsy. Sľúbil som si, že budem chodiť pravidelne behať, ale zatiaľ sa mi to darí vždy iba v jeden čas do týždňa, a to je „zajtra.“ Ale ďalší týždeň fakt začnem, uvidíte.

Počasie bolo „úplně v hajzlu, ty pyčo,“ ako sa hovorí na mojom rodnom Ostravsku, teda aspoň väčšinu týždňa. Dnes sa však na oblohe objavila záhadná žltá vec. Ktovie, čo to je, tu v Belgicku som to ešte nevidel. Že by prichádzala jar? Pane, daj!

Mimochodom, doma sme mali voľby. K tomu mám iba jednu vec:

Kto nevládnete angličtinou, tu preklad: „Preto okamžite odchádzam do Nepálu, kde mám v úmysle žiť ako koza.“ Keby ste vymenili Nepál za Belgicko a kozu za prasa, celkom by to sedelo.

(P.S. Zabudol som povedať, že fakt oceňujem, ak si nájdete čas čítať tieto hovadiny. Dik jak cyp, a reakcie sú vždy vítané).

(slovenská verzia nižšie)

EN

Reality? An interesting place for sure, but I wouldn't want to live there.

In many respects, that's what Erasmus is about. You don't only travel to a different place, you also find yourself in a different universe. Call it a 'discourse' if you want. Your biggest problems are that you're hungover (again), that you forgot about the interpreting class assignment, that the fries had a bit too much oil. It really is like a holiday on a faraway island, divorced from reality... Sorry, feeling kind of philosophical – and blue – this week.

Haven't touched a guitar for a month now (left them all my babies back at home), and I was surprised that for the first few weeks, I didn't really miss that chill when you get home after a hard day's work and play some shit for yourself. But now, I really see that music truly is an addiction, and my fingers have literally gotten all itchy. Sure, this may just be the result of the low standard of my personal hygiene... I'll probably have to hit a cheap store somewhere and get myself some shitty Chinese Fender copy.

Now, boy, a list of things I learned this week:

A taxi from Bruges to Gent is 100 euros. A story about why you had to take a taxi through half Belgium is priceless.

I was asked what I would say if I could speak to humankind for 30 seconds right before the end of the world. Now that's an intriguing question. But I could only come up with this personal appeal: 'You out there, I don't like half of you as much as I pretend to. However, I like a few of you much more than I'll ever be able to show. And I'm sorry I can't show it.' Is that lame? Is that gay? Whatever. Once you get used to them being around, they disappear – and you miss them, but you'll never tell. Heck, that's flipping gay.

Czech people don't how to party. Their idea of a night out is sitting around their beers and chit-chatting about nonsense. Then again, I like that too every once in a while. One man's meat is another man's poison, I guess.

The more I'm settling down here, the more I'm starting to feel that I wouldn't mind calling this place 'home' one day. Future planning has never been my strong point (how can you even plan future? It's in the future, right?), but I started asking to myself 'why the hell not?' I'm sick and tired of Central Europe, and Belgium is very livable. Most people never find out because they go to fokken France or Germany. But we, the initiated, we know.

It's very awkward when you start reading a book and you gradually realize that you are the main protagonist. Yes, Norwegian Wood by Haruki Murakami is obviously my biography. Can't decide if that's a good thing.

My hearing impairment has been getting worse. People often think I haven't understood what they've said (if they speak English or Dutch, I mean), but in fact, it's just because I wasn't able to hear them. My answer to the question 'so, what do you think about the music in this club' is normally 'oh, is there music playing?' Well, we all have to go there once, my musician fellas – the silent kingdom. At least I'm not getting whistle attacks in my ears or barotitis – yet.

Sorry about the somewhat depressing post, I've been feeling gloomy for no reason the whole week. And writing about the pubs, school and friends seems rather boring. You need to get here yourselves – seeing is believing!

SK

Realita? Zaujímavé miesto, ale žiť by som tam nechcel.

O tom v podstate Erasmus je. Nielenže vycestujete na nové miesto, odchádzate aj do úplne nového univerza. Niektorí tomu hovoria „diskurz.“ Vašimi najväčšími problémami sú, že máte (znova) opicu, že ste zabudli vypracovať úlohu do hodiny tlmočenia, alebo že hranolky boli trochu moc mastné. Podobá sa to dovolenke na vzdialenom ostrove, odtrhnutý od reality... Sorry, tento týždeň som nejaký filozofický a posmutnelý.

Už mesiac som do ruky nevzal gitaru (všetky som ich nechal doma), a samého ma prekvapilo, že počas prvých pár týždňov mi ten pocit, keď sa človek vráti domov po ťažkom dni a zahrá si sám pre seba nejakú blbosť, vôbec nechýbal. Ale teraz, teraz zisťujem, že hudba skutočne je droga, a prsty ma priam svrbia. Iste, to by mohol byť len výsledok nízkeho štandardu osobnej hygieny... Pravdepodobne si tu niekde budem musieť zájsť do obchodu a kúpiť si nejakú lacnú čínsku kópiu Fendra.

Nasleduje zoznam vecí, ktoré som sa tento týždeň naučil:

Taxík z Brúg do Gentu: 100 eur. Historka o tom, prečo si niekto musí vziať taxíka cez pol Belgicka: na nezaplatenie.

Pýtali sa ma, čo by som povedal ľudstvu, keby som mal k dispozícii tridsať sekúnd v televízii priamo pred koncom sveta. To je úžasná otázka, nenapadlo ma ale nič iné, než tento osobný odkaz: „Hej vy tam, väčšinu z vás nemám ani zďaleka tak rád, ako sa tvárim. Na druhú stranu, zopár z vás mám oveľa radšej, než budem kedy schopný ukázať. A je mi ľúto, že to ukázať neviem.“ Je to trápne? Je to teplé? No a čo. Keď si na nich konečne zvyknete, tak zmiznú – a chýbajú vám, to im ale nikdy nepoviete. Fuj, to je fakt teplé.

Česi nevedia, ako má vyzerať poriadna párty. Ich predstava je sedieť v kruhu, popíjať pivká a baviť sa o blbostiach. Zase asi neuškodí to občas držať v pokojných medziach. Sto ľudí, to chutí.

Čím viac sa tu usádzam, tým viac si hovorím, že by mi nevadilo raz toto miesto volať „domov.“ Plánovanie budúcnosti mi sice nikdy nešlo (ako sa vôbec dá budúcnosť plánovať? Bude to predsa až v budúcnosti, nie?), ale sám seba sa začínam pýtať „prečo nie?“ Strednej Európy mám plné zuby, a v Belgicku je život fajn. Väčšina ľudí to nikdy nezistí, lebo sa trepú do posraného Francúzska či Nemecka. My zasvätení však vieme svoje.

Je to divný pocit, keď začnete čítať knížku a zistíte, že je o vás. Tak sa zdá, že Norské drevo od Harukiho Murakamiho je moja biografia. Nie som si istý, či to je dobre.

Sluch sa postupne oslabuje. Ľudia si často myslia, že som im (keď hovoria anglicky alebo holandsky) nerozumel, ale často ich proste iba nepočujem. Moja odpoveď na otázku „ako sa ti tu páči hudba?“ je „čože, tu hrá hudba?“ Všetci tam musíme, kamaráti muzikanti – královstvo ticha. Aspoň to – zatiaľ – nedošlo až k tinitu alebo zápalom stredného ucha.

Veľké ospravedlnenie za celkom depresívny text, celý týždeň som bez zjavného dôvodu nejaký nesvoj. A písať o hospodách, škole či ľuďoch nikoho nezaujíma. Budete si to musieť prísť omrknúť osobne – lepšie než stokrát počuť!