(slovenská verzia nižšie)

EN

'Alcohol is a slow enemy, but we have time,'

that's what you can read on the wall of 't Galgenhuisje ('House of Gallows'), the smallest café in Gent. Yet all this clubbing and café life, good as it is, is not my favourite thing to do in this city. The best way to experience the spirit of Gent is just walking in the streets and getting lost in the little alleys. Yes, I still love to do that. And you find streets with some pretty weird names, too! Kwaadham ('Angry Bacon'), Verlorenkost ('Lost Food'), Kromme Elleboog ('Twisted Elbow') or the one just around the corner from where I'm staying, Hippolyte Metdepenningenstraat ('The Street of Hippolyte Metdepenningen.' 'Metdepenningen' translates 'with the tokens,' as if being called Hippolyte wasn't bad enough itself). And more still to discover.

Language really seems to be the topic of the week. In some fast foods here, you can get a mushroom burger, or 'Muschi-burger' for short. Germans love them, and they're all nuts about them (if ya know what I mean, nudge nudge wink wink). Don't worry, I also needed to have it explained. Google it. No, they're not made of fish.

Also, my English got somewhat Britished up since I've come here. My cherished American accent is having a hard time (and trust me, it's difficult to develop an American accent for yourself that doesn't sound freaking annoying. Took some effort, all in vain). I totally dropped the r's in 'car,' 'person' or 'air.' 'Tt' in 'matter' changed from 'd' back to 't' and then disappeared altogether – ma'er. 'Sidewalk' is called 'pavement' now, and 'dudes' transformed into 'blokes.' I guess it's just the influence of the environment, and suprisingly enough (to me, anyway), it's easier for people to understand you if you lean towards British.

So, a word of advice now, blokes. Every little boy on the school's playground knows that the best way to get a girl is to pretend like you're not interested (hey ladies, that's not easy to do! As you may know, we the boys are very fragile and delicate. I hope you appreciate). Let her despair! The problem arises when you act like not interested because you're really not interested. They don't seem to understand the difference. In the end, average girls come hanging around your neck while the lady of your heart doesn't pay any attention to you or totally friendzones you. Story of my life.

On Friday, all the Erasmus students came together to offer their national dishes on an international dinner evening. I most cowardly deserted to the Czechs, pretending I have nothing to do with Slovakia (as I normally do, also when introducing myself to people. There's a whole lotta reasons for that, the most prominent being that I have no national sentiment whatsoever). Anyway, both Czech and Slovak cuisine was a huge success, even though my input into the actual cooking process was minimal, apart from peeling potatoes and dancing to Spice Girls. And in spite of every country having great stuff, nothing could beat the Belgian chocolate cream. Great times.

It's not all chocolate and cherries though. I had to start writing my MA thesis. Once you get over the whole procrastination thing, it all gets going pretty good. What's more, I actually enjoy writing it – and who wouldn't, I'm translating the best book ever, from Flemish to Slovak. If it ever hits the stores back at home, it's gonna blow everybody's mind and redefine the book business (read: I hope it will sell more than 500 copies).

Have you ever wondered how life consists of little things, most of which don't even link to one another and seem utterly silly once you put them on paper? I totally do now. There's so much love it may just as well tear me apart.

SK

„Alkohol je pomalý nepriateľ, ale my máme času dosť,“

píše sa na stene najmenšej kaviarne v Gente, 't Galgenhuisje (U oprátky). Iste, kaviarenský život a clubbing je výborná vec, ale v tomto meste pre mňa nakoniec vôbec nie najobľúbenejšia. Atmosféru mesta si človek najlepšie vychutná, keď sa len tak prechádza po uliciach a stráca v bočných uličkách. Stále ma to baví. A niektoré mená ulíc naozaj stoja za to! Máme tu Kwaadham („Nahnevaná slanina“), Verlorenkost („Stratené jedlo“), Kromme Elleboog („Vykĺbený lakeť“) či ulicu hneď za rohom, Hippolyte Metdepenningenstraat („Ulica Hyppolita Metdepenningen.“ „Metdepenningen“ sa dá preložiť ako „so žetónmi,“ ako keby nestačilo už to, že sa niekto volá Hippolyte). A ešte stále mám objavovať.

Je to tak, jazyk je tento týždeň témou číslo jedna. V niektorých fastfoodoch tu človek dostane Muschi-burger (od „mushroom,“ huba). Nemci sa za nimi úplne honia (rozumieme si, ehm ehm). Nezúfajte, tiež mi tú pointu musel niekto vysvetliť. Skúste si to dať do googlu. Nie, ten burger nie je z ryby.

Navyše aj moja angličtina zbritizovala, odkedy som tu. Môj pestovaný americký akcent dostáva zabrať (a verte mi, nie je práve jednoduché vyvinúť pre seba americký akcent bez toho, aby znel otravne a pozérsky. Dalo mi to dosť práce, a všetko nazmar). „R“ v „car,“ „person“ alebo „air“ úplne zmizlo. „Tt“ v „matter“ sa vrátilo z „d“ k „t“ a nakoniec tiež zmizlo – ma'er. Zo „sidewalku“ je „pavement“ a „dudes“ sa zmenili na „blokes.“ Asi je to len vplyv prostredia, a na moje veľké prekvapenie vám ľudia rozumejú lepšie, keď sa upnete skôr na britskú variantu.

Páni, jedna rada. Aj malý chlapec na ihrisku vie, že najlepší spôsob, ako slečnu dostať, je tváriť sa, že vás ani trochu nezaujíma. (A to nie je vôbec ľahké! Muži sú totiž veľmi krehkí a chúlostiví, žeáno. Dúfam teda, že to, dámy, oceňujete). Len nech si zúfa! Problém nastane, keď sa tvárite, že nemáte záujem, pretože ho naozaj nemáte. Nejak ten rozdiel nechápu. Vo výsledku vám okolo krku visia celé zbierky obyčajných dievčat, ale dáma vášho srdca si vás nevšíma alebo vás ma len za kamaráta. Tak to so mnou chodí na tomto svete.

V piatok sa Erasmáci zišli, aby si spravili večer medzinárodnej kuchyne. Zbabelo som prebehol k Čechom, tváriac sa, že o Slovensku nič neviem (čo robím aj normálne, napríklad keď sa ľuďom predstavujem. Je to na celý rad dôvodov, ale v prvom rade to, že je to mne samému úplne jedno). Česká aj slovenská kuchyňa zožala každopádne veľký úspech, hoci môj príspevok do varenia spočíval maximálne tak v šúpaní zemiakov a tanečkoch na Spice Girls. A hoci každá jedna krajina mala niečo do seba, nič sa nevyrovná čokoládovému krému z Belgicka. Krásne časy.

Bohužiaľ nie je život vždy tak sladký. Oficiálne som odštartoval svoju diplomku. Keď človek raz prekoná prokrastináciu, už to ide celkom dobre. A hlavne ma to fakt baví – ešte aby nie, veď prekladám najlepšiu knihu na svete, z flámčiny do slovenčiny. Ak sa to raz dostane do obchodov, tak sa z toho isto každý posere a trh s knihami už nikdy nebude ako predtým (čítaj: snáď sa predá viac než 500 výtlačkov).

Všimli ste si niekedy, že život pozostáva prevažne z malých vecí, ktoré spolu ani moc nesúvisia a na papieri vyzerajú hlúpo? Ja áno. Mám tu toľko lásky, že ma asi roztrhne (sorry, v slovenčine sa ta alúzia úplne stratí, ale ak ju odhalíte, napíšte mi a ja vám pošlem nejakú hodnotnú cenu :)

(slovenská verzia nižšie)

EN

A GENTleman's diary

A strapping young lad that I am, aged 23, I did my own laundry for the first time ever this week. The results were satisfactory, and there was a great sense of achievement. I'm starting to think that a career as a househusband (yes, that's an actual word) might just be the right thing for me.

The classes? Some great, some just good. In one of them, every single student comes from a different country (including places like Iraq, Australia, Lithuania, Armenia, you name it). Gotta love that, right? 'Earthling' is the only race.

Gave the first class of English to my new student today. Abdel, a Moroccan-Belgian interpreter from Antwerp. No, he didn't try to kill me (because we all know the people with dark skin always try to kill the people with pale skin, ain't it?), nor did he blow up the place we met in. So much for the 'Muslim problem.' And you gotta earn your living somehow, although I at first intended to take a break from teaching while in Gent...

Had a friend coming over this weekend. In case you didn't know, Austrians are surprisingly nice. They talk serious stuff. They talk silly stuff. They leave apples at your place. They don't mind when you act like a jerk and keep making fun of Hitler over and over again (well they probably do, but they don't say anything, very considerate of them. On the other hand, they also have Freud, Wittgenstein, Maria Theresia, Schrodinger – the guy with the cat – and Arnold Schwarzenegger). They make you look at a hundred different pictures of Jesus, only to find out that Jesus was a black lady (which is actually not so shocking, Jeshua is the son of Morgan Freeman after all). More of this plz.

Finding a balance between social life and your studies isn't difficult at all. You only need to realize you can only have both if you give up everything else in your life :) What a revelation. It came to me in a club the other night.

I must be doing something wrong when it comes to irony and sarcasm. People never get it when I'm being ironic, and they laugh at my seriously-meant remarks. Wha'evah. I'm still loving it here.

Sorry, I seem to be incapable of writing a coherent text anymore. But I'm trying, just like anyone whose great literary ambitions have shrunk into blog-posting over the years. Maybe the next time?

SK

Denník GENTlemana

Vo veku 23 rokov, súc šikovný mládenec, som si uprostred týždňa musel po prvýkrát v živote sám vyprať. Výsledky uspokojivé, a dostavil sa aj pocit zadosťučinenia. Možno si nakoniec vybudujem kariéru ako profesionály gazdin (od „gazdinka,“ momentálne čakám na vyjadrenie Jazykového ústavu).

Škola? Občas skvelé, občas proste len dobré. V jednej z hodín je napríklad každý študent z úplne inej krajiny, a to vrátane miest ako Irak, Austrália, Litva, Arménsko, na čo si len spomeniete). To sa mi hrozne páči. Je len jedna rasa, a to je „pozemšťan.“

Dnes som mal prvú hodinu angličtiny s novým študentom. Abdel je belgický tlmočník marockého pôvodu, z Antverp. Nie, nesnažil sa ma zabiť (pretože, ako všetci vieme, ľudia s tmavou kožou sa bez prestania snažia zabíjať ľudí so svetlou kožou, žeáno), a ani nevyhodil kaviareň do vzduchu. Asi toľko k „moslimskej otázke.“ Koniec koncov, aj keď som si s učením v Gente plánoval dať prestávku, človek si musí nejako zarobiť na živobytie.

Cez víkend návšteva. Málokto to kedy zistil, ale Rakúšania sú veľmi milí. Dajú sa s nimi viesť vážne rozhovory. Dajú sa s nimi viesť pochabé rozhovory. Nechajú vám na byte jablká. Nevadí im, keď si neustále robíte srandu z Hitlera (no, asi vadí, ale snažia sa neuraziť, je to od nich veľmi ohľaduplné. Navyše, okrem Hitlera splodili aj Freuda, Wittgensteina, Máriu Teréziu, Schrodingera – to je ten týpek s mačkou – a Arnolda Schwarzeneggera). Tiež vás prinútia pozrieť sa na sto rozdielnych vyobrazení Ježiša, až nakoniec zistíte, že Ježiš bola vlastne černoška (čo nie je zas až tak prekvapivé, predsa len je Ješua synom Morgana Freemana). Jen houšť.

Nie je vôbec ťažké nájsť rovnováhu medzi spoločenským životom a štúdiom, len si treba uvedomiť, že tie dve veci si udržíte, iba ak sa vzdáte všetkého ostatného :) Takto ma osvietilo pár dni dozadu v jednom klube.

Ja a sarkazmus máme problém. Ľudia moje ironické poznámky nikdy nepoberú, zato poznámky vážne berú ako dobrý vtip. No čo, uvidíme. Aj tak to tu mám rád.

Zdá sa, že už nie som ani schopný napísať súvislý text. Robím, čo sa dá, tak ako každý, koho veľké literárne ambície sa v priebehu rokov scvrkli na písanie blogu. Navyše vždycky začínam s anglickou verziou a až potom prekladám do slovenčiny, blbec, sám neviem prečo. Ale polepším sa.

(slovenská verzia nižšie)

EN

Well well well...

There go some of the loose impressions:

My camera broke the very first day. I wonder whether it's because I've bought it for like ten bucks on the internet from a guy I've never met. I'ts a shame, there's a really nice tree at the end of my street that I wanted to have on my wallpaper. I guess I'll have to go and watch it real-life, oh how zen. So sorry, no cool photos.

Apparently, my Dutch sounds way too 'Hollandic' for the local ears. I've had a few stares in the line of 'I've got no idea what you're saying, so I'll just keeping smiling at you.' Since the phrase 'Are you from the Netherlands?' is used as a substitute for 'Are you retarded?' here, I'm rather worried about this. The only way out is to assimilate and Flemish-up my speaking, which basically means secretly slipping as many French words as possible into my speech. Ca va.

The weather has been giving us quite a treat. While the Spanish are freezing their asses off (and some asses they have), the Russians from Novosibirsk can't stand the tropical heat. Me? I'm just grateful for here being it 5 grades warmer than back home. Hopefully gonna get better soon, and I'll be rocking the streets on my badass yellow bike.

Got a fine on the tram on day 2. I guess I've just acquired way too much confidence when I was riding black in the Vienna undeground the whole previous semester. So they got our whole group, which was just on the way to the Erasmus welcome party. Pay for your sins, son. Luckily, the conductor was a cool guy and told us that if you write an e-mail to the company explaining that you're a poor and confused mindless student, they may actually lower the fine. Well, definitely hope so.

Trying to fit 300 hundred people into a pub with a capacity of 100 maximum is not exactly a good idea. But the Duvel beer is as good as ever.

And so is the whole city. Oh Gent, your spirit shines like a crazy diamond!

The Belgians never cease to suprise me. Having everything perfectly organized and taken care of (I got like 10 survival/introductory/welcome guides), one would almost see them as a mere variety to Germans. Moments later, they are having the time of their lives and enjoying themselves like there's no tomorrow, showing that, in fact, they are just the French in disguise. Being 'Bourgondic' they call it.

The classes start the next week, and so does the hardcore socializing (a fancy term for 'getting drunk'). Gonna be Bourgondic as hell. So long...

SK

Takže...

Zopár nesúvislých dojmov:

Hneď prvý deň sa mi pokazil fotoaparát. Či to nebude tým, že som ho kúpil za tri stovky na internete od týpka, ktorého som v živote nevidel. Škoda preškoda, na konci ulice je fakt pekný strom, ktorý som si chcel dať ako tapetu na plochu. Tak tam asi budem musieť chodiť osobne, bude to zenové. Sorry jak cyp, zatiaľ bez fotiek.

Moja nizozemština znie miestnim očividne hrozne „holandsky“ (v zmysle zo severu, z Holandska). Už sa na mňa pár ľudí dívalo v štýle „nerozumiem ti ani slovo, tak sa na teba budem len usmievať.“ Keďže otázka „Ty si z Holandska?“ sa tu používa ako náhrada za „Ty si mentálne postihnutý?“, začína ma to trochu trápiť. Asi sa budem musieť asimilovať a svoju reč poflámštiť, čo v podstate neznamená nič iné, než tajne začať pridávať čím viac slov z francúzštiny. Ca va.

Počasie nás rozmaznáva. Zatiaľ čo Španielom mrznú zadky (a že teda nejaké majú), Rusi z Novosibirsku to tu v tej tropickej horúčave nemôžu vydržať. Čo sa mňa týka, som rád, že je aspoň o 5 stupňov teplejšie ako doma. Snáď sa to čoskoro zlepší, a ja si to budem dávať po ulici na svojom cool žltom bicykli.

Druhý deň po príchode som dostal pokutu v električke. Asi som si už po svojom celosemestrálnom jazdení načierno vo viedenskom metre príliš veril. Takže dostali celú našu partu, zrovna po ceste na uvítaciu párty Erasmu. Pykaj za svoje hriechy, synu. Našťastie bol revízor v pohode, vraj ak napíšete na dopravný podnik a zahráte zmäteného chudobného študenta, pokuta sa zrejme zníži. No, dúfam.

Vmestnať tristo ľudí do hospody s kapacitou sto ľudí nie je ani trochu dobrý nápad. Ale pivo Duvel je rovnako dobré ako vždy.

To isté platí o Gente. Och Gent, tvoj duch žiari ako šialený diamant! (Sorry, nemohol som prísť na slovenský ekvivalent, nápady?)

Belgičania ma nikdy neprestanú prekvapovať. V tom, ako majú o všetko perfektné postarané (dostal som asi 10 sprievodcov na uvítanie/prežitie/úvod), by ich jeden prirovnal k Nemcom. O desať minút nato sa však pekne divoko bavia a užívajú si, čo dokazuje, že sú to v skutočnosti len maskovaní Francúzi. Tu sa tomu hovorí byť „burgundský.“

Ďalší týždeň začínajú hodiny, podobne ako aj tvrdé socializovanie sa (krycí názov pre „opíjanie sa“). Bude to burgundské jak nikdy. Zatiaľ...

EN

Belle Jum? How do you spell that again?

Feeling that I need to build some ground for this blog before I actually get started, here's a sort of an introductory post.

Erasmus has become, over the years, the number one option for European students wishing to travel abroad. Not many of them, however, get a chance to study in a country which doesn't exist. There, I said it. Also, other than most people, I'm going to a country that I actually know.

It seems the only reason Belgium hasn't torn apart already is the uncertainty that such future would pose, and the fact that Brussels has become a common possesion of all the EU citizens. I do not intend to lecture on this cute little country, but supposing that most peoples' brains turn into a tabula rasa when they're asked 'what do you associate with Belgium,' a few quick facts that you may not have known:

• Belgium is half the size of the Czech Republic (where I come from), or roughly one twelfth of the size of Germany. (Which is a fancy way of saying 'it's tiny').
• yet, they managed to divide the country into even smaller units. The three provinces, for example. Contrary to popular opinion, French is NOT the official language of Belgium. It is one of the THREE official languages. The north – bigger, more populous, better, creamier and juicier – speaks Dutch (sometimes referred to as 'Flemish,' but it is the same language, though a person from Amsterdam wouldn't probably understand a word of the countryside dialects). French is spoken in the south, Wallonia, with nothing but a few bankrupt steel factories left there... Oh yes, and in Brussels.
  And the third one? German, spoken by about 0.72 % of the population at the border with Germany. That's 0.72%, and the government still speaks to those people in their native language, as a good servant would. One can't help thinking about the Slovaks, who are oh-so-unwilling to recognize Hungarian as the official minority language, because hey, 9% of Hungarians in our country isn't quite enough...
• The Belgians invented quite a few things over the course of history, the best one being fries no doubt. Yeah, French fries should actually be called 'Belgian fries.' And they still taste better than anywhere else in the world. What else? Saxophone. Comics. The best beer sorts. The wonderful paintings of the 15^th and 16^th century, and the 20^th century surrealism. Jacques Brel. Jean Claude Van Damme. The ability to exploit and play games with their bigger, mightier neighbours. Showing the Americans the city of Bruges like it's any better than any of the other Flemish cities (it's not).
• The political system of Belgium is so complicated that I won't even get started. There are about 17 quadrizillion governments, federal, local, municipal and regional, divided according to language, region, the color of your pants and what else. So when they didn't have a federal government for more than a year, it was a big deal abroad, but not so much in Belgium itself, as the federal government does not actually possess that much power. Sorry guys, not exactly an anarchist's wet dream. Oh, and voting is compulsory in Belgium, what a wonderful way to ensure a 100% voter turnout.
• In fact, Belgium, and especially Flanders, is the moderate version of Holland. It's flat, but not so goddamn annoyingly flat, bikes are everywhere, but not literally everywhere as in Holland, and the law is liberal, but still with more restrictions than in the Netherlands. Also, the language sounds less like a terminal case of throat cancer.

Ghent is where I'll be staying, and Ghent is the place to be. Why would anyone ever go to Bruges I just do not understand. Ghent is much more picturesque, and the city centre looks very much like it's been painted by one of the old classics. Just google it. There is less 'blah-blah' and posh attitude than in Antwerp. It is much more lively and cosy than Brussels (which is actually a rather poor and dirty city, and the international institutions kind of killed all the atmosphere there. Its a no-man's zone, and I don't feel any kind of genius loci there). Ghent (or 'Gent' in Dutch) is more like 'let me have a cup of something nice on a terrace while chatting the afternoon away with you.' It is an undiscovered jewel, and I sincerely hope it stays so.

Ok, enough for lecturing. It's gonna be all action and thrill once I get outta plane, promise.

SK

Beľgyckô? Môžeš mi to vyhláskovať?

Takže tu taký úvodný príspevok, keďže sa mi zdá, že by to chcelo niečo do začiatku, kým sa do toho pustíme naplno.

Počas posledných rokov sa Erasmus stal jasnou voľbou pre každého študenta, čo by rád do zahraničia, ale len máloktorí z nich dostanú šancu vyraziť do krajiny, ktorá neexistuje. No, tak som to povedal. Navyše sa – na rozdiel od väčšiny, chystám do zeme, ktorú už trošku poznám.

Zdá sa, že jediným dôvodom, prečo sa Begicko už dávno nerozpadlo, je strach z budúcnosti a fakt, že Brusel sa stal spoločným majetkom všetkých občanov EÚ (čo s ním?). Nie je mojím zámerom tu o tej malej zemičke prednášať, ale keďže predpokladám, že väčšina ľudí reaguje na otázku „čo vás napadne pri slove Belgicko?“ dočasným zatmením mozgu, dovolím si zopár rýchlych faktov:

• Belgicko je o polovicu menšie ako Česko, alebo veľké ako dvanástina Nemecka (čiže fakt malé).
• Napriek tomu si to tam rozdelili na ešte menšie kúsky. Napríklad na tri provincie. Francúzština NIE JE oficiálnym jazykom Belgicka, ako si mnohí myslia. Je jedným z TROCH úradných jazykov. Na severe – väčšom, zaľudnenejšom, krajšom, chutnejšom a s viacej vlákniny – sa hovorí holandsky (občas nazývanej flámčina, ale je to stále ten istý jazyk, hoci osoba od Amsterdamu by asi z flámskeho dialektu rozumela figu borovú. Ostatne, tak ako aj ja.). Francúzsky sa hovorí na juhu, vo Valónsku, kde ostali akurát tak skrachované fabriky na spracovanie oceli.... No a v Bruseli.
  Tretí jazyk? Nemčina, ktorou hovorí asi 0,72% obyvateľstva na hranici s Nemeckom. Zopakujme si to – 0,72%. A vláda sa s nimi stále baví ich rodným jazykom, tak, ako by dobrý služobník mal. Na mysli vyvstávajú Slováci, ktorí nie a nie uznať maďarčinu za menšinový jazyk, pretože 9% maďarsky hovoriach na našom území asi nestačí...
• Belgičania vymysleli v priebehu dejín celkom dosť vecí, a to na čele s hranolkami. Jedenie hranoliek je tam dodnes národný šport, a nie div, sú lepšie než kdekoľvek inde na svete. Čo ďalej? Saxofón. Komiks. To najlepšie pivo. Nádherné maľby z 15. a 16. storočia, a v 20. storoší surrealizmus. Jacquesa Brela. Jeana Claudea Van Damma. Schopnosť vykorisťovať a hrať sa so svojimi väčšími, mocnejšími susedmi. Ukazovať Američanom Bruggy, ako keby to bolo v porovnaní so zvyškom Flámska niečo extra (nie je).
• Politický systém je tam tak komplikovaný, že jak se mi tam kdo zamoce, ta se mi z teho nevymoce. Občanom slúži asi 17 kvadritriliónov vlád, federálnych, miestnych, mestských a okresných, rozdelených ešte podľa jazyka, oblasti, farby vašich treniek a neviem čo všetko. Takže v zahraničí boli všetci konsternovaní z toho, keď v Belgicku viac než rok nemali vládu, ale v krajine samotnej to nikoho nevzrušovalo, keďže federálna vláda v skuočnosti nemá zas až tak mnoho právomocí. Sorry, anarchistov vlhký sen sa nekoná. A mimochodom, v Begicku neexistuje volebné právo, ale volebná povinnosť, takže účasť na voľbách je vždy krásnych 100%.
• Begicko, a hlavne flámska časť, je v podstate také slabšie Holandsko. Je rovné, ale nie tak zúfalo rovné, bicykle sú všade, ale nie doslova všade, a právny systém je liberálny, hoci s viacej úpravami ako v Holandsku. Navyše, jazyk tam neznie ako keby ste práve umierali na rakovinu hrtanu.

Mojím mestom bude Gent, a to je bezpochyby tá najlepšia voľba. Nepochopím, prečo sa niekto trepe do Brúg. Gent je oveľa rozkošnejší, a centrum mesta vyzerá, akoby ho namaľoval renesančný maliar. Len si to skúste vygoogliť. Je tam menej snobstva a „blá-blá“ jako v Antverpách, a je oveľa živšie a príjemnejšie ako Brusel (čo je v skutočnosti celkom chudobné a špinavé město, kde medzinárodné inštitúcie zabili všetku atmosféru. Je to zem nikoho a bez akéhokoľvek genius loci). Gent vás skôr nabáda „dajme si na terase sálku niečoho dobrého a prekecajme spolu celé odpoludnie.“ Je to neobjavený poklad, a ja dúfam, že to tak zostane.

Tak, toľko k prednáške. Keď už raz vystúpim z lietadla, bude to len samé napätie a vzrušenie, sľubujem.