(slovenská verzia nižšie)

EN

'Alcohol is a slow enemy, but we have time,'

that's what you can read on the wall of 't Galgenhuisje ('House of Gallows'), the smallest café in Gent. Yet all this clubbing and café life, good as it is, is not my favourite thing to do in this city. The best way to experience the spirit of Gent is just walking in the streets and getting lost in the little alleys. Yes, I still love to do that. And you find streets with some pretty weird names, too! Kwaadham ('Angry Bacon'), Verlorenkost ('Lost Food'), Kromme Elleboog ('Twisted Elbow') or the one just around the corner from where I'm staying, Hippolyte Metdepenningenstraat ('The Street of Hippolyte Metdepenningen.' 'Metdepenningen' translates 'with the tokens,' as if being called Hippolyte wasn't bad enough itself). And more still to discover.

Language really seems to be the topic of the week. In some fast foods here, you can get a mushroom burger, or 'Muschi-burger' for short. Germans love them, and they're all nuts about them (if ya know what I mean, nudge nudge wink wink). Don't worry, I also needed to have it explained. Google it. No, they're not made of fish.

Also, my English got somewhat Britished up since I've come here. My cherished American accent is having a hard time (and trust me, it's difficult to develop an American accent for yourself that doesn't sound freaking annoying. Took some effort, all in vain). I totally dropped the r's in 'car,' 'person' or 'air.' 'Tt' in 'matter' changed from 'd' back to 't' and then disappeared altogether – ma'er. 'Sidewalk' is called 'pavement' now, and 'dudes' transformed into 'blokes.' I guess it's just the influence of the environment, and suprisingly enough (to me, anyway), it's easier for people to understand you if you lean towards British.

So, a word of advice now, blokes. Every little boy on the school's playground knows that the best way to get a girl is to pretend like you're not interested (hey ladies, that's not easy to do! As you may know, we the boys are very fragile and delicate. I hope you appreciate). Let her despair! The problem arises when you act like not interested because you're really not interested. They don't seem to understand the difference. In the end, average girls come hanging around your neck while the lady of your heart doesn't pay any attention to you or totally friendzones you. Story of my life.

On Friday, all the Erasmus students came together to offer their national dishes on an international dinner evening. I most cowardly deserted to the Czechs, pretending I have nothing to do with Slovakia (as I normally do, also when introducing myself to people. There's a whole lotta reasons for that, the most prominent being that I have no national sentiment whatsoever). Anyway, both Czech and Slovak cuisine was a huge success, even though my input into the actual cooking process was minimal, apart from peeling potatoes and dancing to Spice Girls. And in spite of every country having great stuff, nothing could beat the Belgian chocolate cream. Great times.

It's not all chocolate and cherries though. I had to start writing my MA thesis. Once you get over the whole procrastination thing, it all gets going pretty good. What's more, I actually enjoy writing it – and who wouldn't, I'm translating the best book ever, from Flemish to Slovak. If it ever hits the stores back at home, it's gonna blow everybody's mind and redefine the book business (read: I hope it will sell more than 500 copies).

Have you ever wondered how life consists of little things, most of which don't even link to one another and seem utterly silly once you put them on paper? I totally do now. There's so much love it may just as well tear me apart.

SK

„Alkohol je pomalý nepriateľ, ale my máme času dosť,“

píše sa na stene najmenšej kaviarne v Gente, 't Galgenhuisje (U oprátky). Iste, kaviarenský život a clubbing je výborná vec, ale v tomto meste pre mňa nakoniec vôbec nie najobľúbenejšia. Atmosféru mesta si človek najlepšie vychutná, keď sa len tak prechádza po uliciach a stráca v bočných uličkách. Stále ma to baví. A niektoré mená ulíc naozaj stoja za to! Máme tu Kwaadham („Nahnevaná slanina“), Verlorenkost („Stratené jedlo“), Kromme Elleboog („Vykĺbený lakeť“) či ulicu hneď za rohom, Hippolyte Metdepenningenstraat („Ulica Hyppolita Metdepenningen.“ „Metdepenningen“ sa dá preložiť ako „so žetónmi,“ ako keby nestačilo už to, že sa niekto volá Hippolyte). A ešte stále mám objavovať.

Je to tak, jazyk je tento týždeň témou číslo jedna. V niektorých fastfoodoch tu človek dostane Muschi-burger (od „mushroom,“ huba). Nemci sa za nimi úplne honia (rozumieme si, ehm ehm). Nezúfajte, tiež mi tú pointu musel niekto vysvetliť. Skúste si to dať do googlu. Nie, ten burger nie je z ryby.

Navyše aj moja angličtina zbritizovala, odkedy som tu. Môj pestovaný americký akcent dostáva zabrať (a verte mi, nie je práve jednoduché vyvinúť pre seba americký akcent bez toho, aby znel otravne a pozérsky. Dalo mi to dosť práce, a všetko nazmar). „R“ v „car,“ „person“ alebo „air“ úplne zmizlo. „Tt“ v „matter“ sa vrátilo z „d“ k „t“ a nakoniec tiež zmizlo – ma'er. Zo „sidewalku“ je „pavement“ a „dudes“ sa zmenili na „blokes.“ Asi je to len vplyv prostredia, a na moje veľké prekvapenie vám ľudia rozumejú lepšie, keď sa upnete skôr na britskú variantu.

Páni, jedna rada. Aj malý chlapec na ihrisku vie, že najlepší spôsob, ako slečnu dostať, je tváriť sa, že vás ani trochu nezaujíma. (A to nie je vôbec ľahké! Muži sú totiž veľmi krehkí a chúlostiví, žeáno. Dúfam teda, že to, dámy, oceňujete). Len nech si zúfa! Problém nastane, keď sa tvárite, že nemáte záujem, pretože ho naozaj nemáte. Nejak ten rozdiel nechápu. Vo výsledku vám okolo krku visia celé zbierky obyčajných dievčat, ale dáma vášho srdca si vás nevšíma alebo vás ma len za kamaráta. Tak to so mnou chodí na tomto svete.

V piatok sa Erasmáci zišli, aby si spravili večer medzinárodnej kuchyne. Zbabelo som prebehol k Čechom, tváriac sa, že o Slovensku nič neviem (čo robím aj normálne, napríklad keď sa ľuďom predstavujem. Je to na celý rad dôvodov, ale v prvom rade to, že je to mne samému úplne jedno). Česká aj slovenská kuchyňa zožala každopádne veľký úspech, hoci môj príspevok do varenia spočíval maximálne tak v šúpaní zemiakov a tanečkoch na Spice Girls. A hoci každá jedna krajina mala niečo do seba, nič sa nevyrovná čokoládovému krému z Belgicka. Krásne časy.

Bohužiaľ nie je život vždy tak sladký. Oficiálne som odštartoval svoju diplomku. Keď človek raz prekoná prokrastináciu, už to ide celkom dobre. A hlavne ma to fakt baví – ešte aby nie, veď prekladám najlepšiu knihu na svete, z flámčiny do slovenčiny. Ak sa to raz dostane do obchodov, tak sa z toho isto každý posere a trh s knihami už nikdy nebude ako predtým (čítaj: snáď sa predá viac než 500 výtlačkov).

Všimli ste si niekedy, že život pozostáva prevažne z malých vecí, ktoré spolu ani moc nesúvisia a na papieri vyzerajú hlúpo? Ja áno. Mám tu toľko lásky, že ma asi roztrhne (sorry, v slovenčine sa ta alúzia úplne stratí, ale ak ju odhalíte, napíšte mi a ja vám pošlem nejakú hodnotnú cenu :)