(slovenská verzia nižšie)

EN

A GENTleman's diary

A strapping young lad that I am, aged 23, I did my own laundry for the first time ever this week. The results were satisfactory, and there was a great sense of achievement. I'm starting to think that a career as a househusband (yes, that's an actual word) might just be the right thing for me.

The classes? Some great, some just good. In one of them, every single student comes from a different country (including places like Iraq, Australia, Lithuania, Armenia, you name it). Gotta love that, right? 'Earthling' is the only race.

Gave the first class of English to my new student today. Abdel, a Moroccan-Belgian interpreter from Antwerp. No, he didn't try to kill me (because we all know the people with dark skin always try to kill the people with pale skin, ain't it?), nor did he blow up the place we met in. So much for the 'Muslim problem.' And you gotta earn your living somehow, although I at first intended to take a break from teaching while in Gent...

Had a friend coming over this weekend. In case you didn't know, Austrians are surprisingly nice. They talk serious stuff. They talk silly stuff. They leave apples at your place. They don't mind when you act like a jerk and keep making fun of Hitler over and over again (well they probably do, but they don't say anything, very considerate of them. On the other hand, they also have Freud, Wittgenstein, Maria Theresia, Schrodinger – the guy with the cat – and Arnold Schwarzenegger). They make you look at a hundred different pictures of Jesus, only to find out that Jesus was a black lady (which is actually not so shocking, Jeshua is the son of Morgan Freeman after all). More of this plz.

Finding a balance between social life and your studies isn't difficult at all. You only need to realize you can only have both if you give up everything else in your life :) What a revelation. It came to me in a club the other night.

I must be doing something wrong when it comes to irony and sarcasm. People never get it when I'm being ironic, and they laugh at my seriously-meant remarks. Wha'evah. I'm still loving it here.

Sorry, I seem to be incapable of writing a coherent text anymore. But I'm trying, just like anyone whose great literary ambitions have shrunk into blog-posting over the years. Maybe the next time?

SK

Denník GENTlemana

Vo veku 23 rokov, súc šikovný mládenec, som si uprostred týždňa musel po prvýkrát v živote sám vyprať. Výsledky uspokojivé, a dostavil sa aj pocit zadosťučinenia. Možno si nakoniec vybudujem kariéru ako profesionály gazdin (od „gazdinka,“ momentálne čakám na vyjadrenie Jazykového ústavu).

Škola? Občas skvelé, občas proste len dobré. V jednej z hodín je napríklad každý študent z úplne inej krajiny, a to vrátane miest ako Irak, Austrália, Litva, Arménsko, na čo si len spomeniete). To sa mi hrozne páči. Je len jedna rasa, a to je „pozemšťan.“

Dnes som mal prvú hodinu angličtiny s novým študentom. Abdel je belgický tlmočník marockého pôvodu, z Antverp. Nie, nesnažil sa ma zabiť (pretože, ako všetci vieme, ľudia s tmavou kožou sa bez prestania snažia zabíjať ľudí so svetlou kožou, žeáno), a ani nevyhodil kaviareň do vzduchu. Asi toľko k „moslimskej otázke.“ Koniec koncov, aj keď som si s učením v Gente plánoval dať prestávku, človek si musí nejako zarobiť na živobytie.

Cez víkend návšteva. Málokto to kedy zistil, ale Rakúšania sú veľmi milí. Dajú sa s nimi viesť vážne rozhovory. Dajú sa s nimi viesť pochabé rozhovory. Nechajú vám na byte jablká. Nevadí im, keď si neustále robíte srandu z Hitlera (no, asi vadí, ale snažia sa neuraziť, je to od nich veľmi ohľaduplné. Navyše, okrem Hitlera splodili aj Freuda, Wittgensteina, Máriu Teréziu, Schrodingera – to je ten týpek s mačkou – a Arnolda Schwarzeneggera). Tiež vás prinútia pozrieť sa na sto rozdielnych vyobrazení Ježiša, až nakoniec zistíte, že Ježiš bola vlastne černoška (čo nie je zas až tak prekvapivé, predsa len je Ješua synom Morgana Freemana). Jen houšť.

Nie je vôbec ťažké nájsť rovnováhu medzi spoločenským životom a štúdiom, len si treba uvedomiť, že tie dve veci si udržíte, iba ak sa vzdáte všetkého ostatného :) Takto ma osvietilo pár dni dozadu v jednom klube.

Ja a sarkazmus máme problém. Ľudia moje ironické poznámky nikdy nepoberú, zato poznámky vážne berú ako dobrý vtip. No čo, uvidíme. Aj tak to tu mám rád.

Zdá sa, že už nie som ani schopný napísať súvislý text. Robím, čo sa dá, tak ako každý, koho veľké literárne ambície sa v priebehu rokov scvrkli na písanie blogu. Navyše vždycky začínam s anglickou verziou a až potom prekladám do slovenčiny, blbec, sám neviem prečo. Ale polepším sa.