(slovenská verzia nižšie)

EN

Idiot Abroad, episode 7

The socially awkward Fabian strikes again. I ask a black person where he's from. He answers in a perfect, even dialect-coloured Flemish: 'Uhm, I was born here, I'm Belgian.' Going 'No waaay, dude! Wow!' is probably not the best thing to do. At that point the conversation was over.

Also, the next time I walk past a bookstore and go like 'Let's just have a little look, shall we?', just slap me in the face. I literally handed my scholarship over to the lady at the cash desk, all voluntarily. Buying books is a fetish. Now I'm penniless, but happy – after all, that is a good thing now that I'm thinking about it.

I'm a bit behind the schedule with this post, but that's because in the weekend, I had a blast in the Ardennes. Belgians are very proud of their 'mountains,' even though they look like any random forest back at home to me. Yet the villages are calm and picturesque, and the Erasmus people had an awesome three-day party right in the heart of it. So we dressed up silly, gave a few Czech words a new meaning and broke each other some hearts. I only have the best memories (apart from the parts that I had a blackout, that is). That's how the world rolls.

We have also been incredibly lucky with the weather, with about 20 degrees and cloudless skies. Feels more like summer than spring really. It's a tough choice between attending classes and chilling in the park, but I guess you know what wins. Let's see if it lasts.

What's up next? Easter holidays. In the first week, the world will come to me (summer Dutch course reunion, yay!). In the second week, I go to meet the world (practising my Scottish accent already. Sorry, I meant Sco'ish). To be continued.

SK

Magor na cestách, časť siedma

Spoločensky nemotorný Fábián znovu zasahuje. Jedného černocha sa pýtam, odkiaľ je. V dokonalej, dokonca do dialektu hodenej holandčine odpovie: „No, narodil som sa tu, som Belgičan.“ Reakcia „No ty vole, to čumím, vau“ asi nie je úplne vhodná. Tam sa náš rozhovor skončil.

A okrem toho, keď nabudúce prejdem okolo kníhkupectva s vetou „Však sa len pozrime, čo majú,“ rovno mi dajte facku. Svoje štipendium som do slova a do písmena dobrovoľne odovzdal pani na pokladni. Kupovanie kníh je fetíš. Teraz som peňazí, ale šťastný – čož je nakoniec asi aj tá lepšia varianta.

S týmto príspevkom som si dal načas, ale to len preto, že som si cez víkend užíval v Ardenách. Belgičania sú veľmi hrdí na tieto svoje „hory,“ aj keď podľa mňa vyzerajú ako akýkoľvek les u nás doma. Dedinky tu však majú pokojné a piktoreskné, a celý Erasmus tu priamo v lone prírody kalil po tri dni. Obliekli sme sa do kostýmov, trošku prerobili češtinu (slovo „pakliže“ už nikdy viac nebudem môcť použiť) a zlámali sme jeden druhému srdcia. Na veci, ktoré si pamätám, mám iba tie najlepšie spomienky. Tak to chodí na tomto svete.

Počasie nám praje, dvadsať stupňov a na oblohe ani mráčka. Skôr sa to podobá na leto než na jar. Vybrať si medzi sedením na fakulte a flákaním sa v parku je ťažké, ale tipujem, že asi viete, čo vyhráva. Uvidíme, ako dlho nám to vydrží.

A ďalej? Veľká noc. Prvý týždeň príde svet za mnou (ad revidendum letného kurzu z minulého roku, hurá!). Druhý týždeň idem ja za svetom (a už brúsim škótčinu, nech tam nabalím nejaké bonny lassies). Pokračovanie nabudúce.