(slovenská verzia
nižšie)
EN
Of course not. Do I
have your attention now?
I've been busy, but
here we go again.
Bad things happen
when you need them the least, don't they? Getting mumps is
unpleasant, your keyboard &
sound stopping working while you're writing an academic paper is
annoying, and losing yet another part of your hearing is straight
enraging. Temporarily, I hope. Jokes on this topic are not
appreciated, even though I probably won't be able to hear them.
Ways to cheer up? Go
to Amsterdam! I know what you're thinking. Dope, lots of dope. Cheap
Eastern European hookers. Tourists from all over the world looking to
take advantage of them. Freaks everywhere. Strange smells. Yeah,
Amsterdam is all this – but it is also so much more, and many
people just fail to see this. It's a place I've had an intimate
relationship with for a number of years, a place that is special.
It's not about what is or isn't there, but more about how it feels.
Free.
The queen is alive
and well, as a few million people toasted to her health on Queen's
Day. But don't you drink beer outdoors on a regular day – that's a
no-no, the police came to tell us.
The weather was
shitty, but I don't even know why I still consider that noteworthy.
But although our stay in a cabin at the seaside quickly turned into
the newest episode of Ultimate Survival (Antarctica special), the
ocean itself is as mighty as ever. Stand in awe, you human worm.
The best part was
probably the concert I went to see there on Friday – by a band you
will not know, so let me introduce them. Call me old, call me
grandpa, but I refuse to listen to the template-made three-note
one-beat dumbing-down-brainwash trash that they so daringly label
'music' these days. To my ears, music is good if it's moving (and I
don't mean you start to dance, I mean moving on the inside).
So if you're like
me, you'll find the saddest music to be also the most beautiful.
Here, just a little taste of Anathema.
Did I say grandpa?
More like great-great-grandpa. Reading a book in a jazz place (like
Hot Club de Gand) in an early afternoon gives me more pleasure than
partying wild with people I don't even like. Sure it's boring, but I
prefer the term 'gracious.' There will be, however, less time to do
even that, as the exam period is coming over us like a long-awaited
prophecy of doom. Brace yourselves!
SK
Jasné, že nie. Ale
aspoň mám vašu pozornosť.
V poslednej dobe som
mal nejak napilno, ale tak znovu niečo napíšem.
Katastrofy sa dejú,
keď ich človek najviac potrebuje. Ľahnúť doma s príušnicami (v
žiadnom prípade negooglovať obrázky!), to nepoteší. Pokazená
klávesnica a zvuk, keď človek potrebuje písať diplomku, to
naštve. Ale zhoršenie problémov so sluchom, to kurva naserie.
Dúfam, že dočasne. Vtípky na túto tému rozhodne neocením, aj
keď ich pravdepodobne nebudem schopný počuť.
Ako si len spraviť
náladu? Hurá do Amsterdamu! Viem, čo si myslíte. Brko, strašne
moc brka. Lacné šľapky z východnej Európy. Turisti z celého
sveta, čo sa na nich radi vyšantia. Všade podivíni a úchyláci.
Divné pachy. Áno, to všetko je Amsterdam – ale ešte aj oveľa
viac, len to mnoho ľudí nevidí. S týmto mestom mám už roky
blízky, priam intímny vzťah. Nie je to o tom, čo tam je alebo nie
je, ale ako sa tam človek cíti. Voľne.
Kráľovná sa má
dobre, aby nie, keď si na jej zdravie na Deň kráľovnej pripilo
niekoľko miliónov ľudí. V normálny deň sa však pitie piva na
ulici trestá, ako nám nezabudla oznámiť polícia.
Počasie stálo za
hovno, to už ale asi sotva niekoho prekvapí. Hoci sa náš pobyt v
chatke na pobreží rýchlo zmenil na najnovšiu epizódu Boja o
prežitie (antarktický špeciál), oceán samotný mi, ako vždy.
vzal dych. Klaňaj sa, ľudský červ.
Najlepší zo
všetkého bol zrejme koncert, na ktorom som bol v piatok – kapelu
určite nepoznáte, tak vám ju predstavím. Môžete
na volať starosvetský frfloš, ale fakt sa nebudem tváriť, že ma
baví to prefabrikované tuc-tuc na tri tóny, ktorému sa dnes
odvážne hovorí hudba, aj keď je to spíše „výmaz mozgov.“
Hudba je dobrá, ak vo vás niečím pohne (čím nemám na mysli, že
začnete okolo seba neohrabane máchať rukami ako osobitná škola
na výlete v zúfalej snahe vydolovať zo seba nejaký rytmus. Sorry,
belosi nemajú žiadny rytmus, pokiaľ si ho nevycvičia. Myslel som
pohne v zmysle vnútorne).
Ak ste ako ja,
pripadne vám tá najsmutnejšia hudba zároveň aj najkrajšia.
Takže tú trochu Anathemy.
Povedal som
starosvetský? Myslel som priam muzeálny. Čítať knížku v
jazzovom bare (ako je Hot Club de Gand) s pohárom niečoho dobrého
ma baví viac než kaliť do noci s ľudmi, ktorých vlastne ani
nemám rád. Je to nuda, ale ja dávam prednosť výrazu „na
úrovni.“ 'Ani na to však už moc času nebude, keďže skúškové
obdobie sa blíži s rovnakou istotou ako koniec sveta. Zachráň sa,
kto môžeš!
