(slovenská verzia
nižšie)
EN
People-spotting
It's like
trainspotting, only with people.
So yes, I've been to
Edinburgh. And Newcastle. And Liverpool. And Manchester. But let's
keep it chronological.
The first week of
the Easter holidays, I was blessed with a few friends coming over,
because, very much like myself, they find life without Gent
unbearable. A very nice time we had, even nostalgic at times. We also
made a few new insider jokes to share with one another ('Balenthia' –
meaning Valencia, 'Da's normaal,' 'Jede Zelle meines Koerpers ist
gluecklich' and so on. Don't worry if you don't get it, that's why
they are called insider jokes). Made a trip to Mechelen – unknown
jewel! - and Bruges, a very well-known jewel. And I had no idea how
many people could actually fit into my tiny room here. Thank you,
guys! Soon to be repeated.
Well, and then I
hopped on the cheapest flight I could find to do a bit of backpacking
again. It's been a long time since the last time! Manchester,
Liverpool, Newcastle, Edinburgh, or, as I privately called them in
my mind, Oasis, The Beatles/Anathema, The Police and Trainspotting.
One week, four cities, four accents. All on my
own, as I tend to get very grumpy when there are too many
people around me for too long.
Even the flight was
interesting. Witnessed the molestation of an Islamic family by the
airport staff. Fell in love with the stewardess. Went deaf for a
couple of hours because of the cabin decompression. Of course it was
raining when we touched down. This must be Britain.
Honestly, Manchester
was a bit of a disappointment. Not so much to see for a visitor,
except for factories-turned-restaurants and drunken Man Utd fans. The
city still retains the pleasant down-to-earth working class feel to
it, but that's about it. Luckily, it was an upward spiral from there.
I loved Liverpool. I
mean l-o-v-e-d, once you get used to the fact that John and Paul are
smiling at you from every street window. If you are a cultural snob
like me, you'll appreciate plenty of admission-free museums (which
seems to be a really nice tradition all across Britain, most of the
museums and galleries are totally free) and an architectural feast
for the eyes around the city (Gothic, Georgian and Victorian styles).
Also, the dock is spectacular. I even may have spotted a yellow
submarine...
Next stop Newcastle
upon Tyne. I arrived middle of the night, with the plan of browsing
through the city until dawn, but the rain trapped me in a non-stop
snack bar. Just in case I forgot this was Britain. Luckily, it all
got better in the morning.
Well, what is there
to say? When I'm in a new place, I just like walking down the streets
and looking at things, buildings, people. Maybe sitting at the
waterfront. Maybe popping into the local galleries. Maybe having a
pint in a local bar. I did all of this, and I liked it all. Newcastle
definitely has the thing, the spirit, you know? The best thing,
however, is the way the people speak there, so here is an example of
the Geordie accent, may God have mercy on you.
And finally, the
bonny Scotland. If I said I loved both Liverpool and Newcastle, I
don't even know what to say about Edinburgh. I was just stunned, it
must be one of the most beautiful cities in Europe. The panorama is
wonderful, the restaurants in the little valleys inviting, the people
warm-hearted. Getting lost among the medieval houses felt awesome.
Indeed, it's like the city manages to combine it's picturesque
heritage with the thriving present. I know I sound like a travel
representative, but really guys, you all need to visit Edinburgh.
Hearing the castle guards using Scottish accent is almost a Buddhist
experience.
I loved it so much
that a little thought 'how would a study stay in this city be?'
appeared in the back of mind. Yes, as I am a professional student,
that's the only thing I can think about every time I visit some nice
place. Who knows – once it gets stuck in my head, I will never be
able to get rid of it.
Voila, that was it.
Now back in Belgium, ready for all that the second half of my Erasmus
has to offer. Thanks for reading this, although I do not see how this
could be of any interest to anyone except myself. But hey, my Google
statistics show that 11 people from Thailand visited this blog last
week, which is great as I don't know anyone from Thailand?
Now it's thesis
time. It's like having fun, only without the fun.
SK
Kto nemá dáždnička,
mokro mu bude...
Áno, celý týždeň
som mokol v Manchesteri. A Liverpoole. A Newcastli. A Edinburghu. Ale
poďme na to poporiadku.
V prvý týždeň
veľkonočných prádnin má prevelice potešila návšteva
niekoľkých priateľov, ktorí tiež bez Gentu proste nemôžu
byť. Bolo nám fajn, občas priam nostalgicky. Máme tiež pár
nových vtipov, ktorým nikto mimo nás nerozumie (áno, tak to
chodí, takže sa nedivte, ak vám „Balenthia“ - akože Valencia,
„Jede Zelle meines Koerpers ist gluecklich“ a podobne nepripadajú
vtipné). Tiež výlet do Mechelenu, neobjaveného pokladu, a Brúg,
veľmi objaveného pokladu (hlavne Španielmi). Tiež som netušil,
koľko ľudí sa dokáže vopchať do mojej skromnej izbičky. Vďaka,
mojí drahí! Čo nevidieť zopakujeme.
No, a potom som
naskočil na najlacnejší let, čo som našiel, a vyrazil som s
ruksakom na vandrovku. Tiež už bolo načase! Manchester, Liverpool,
Newcastle, Edinburgh, alebo, ako som si to súkromne premenoval,
Oasis, The Beatles/Anathema, The Police a Trainspotting. Jeden
týždeň, štyri mestá, štyri rozličné dialekty. Na
vlastnú päsť,
keďže prítomnosť väčšieho
množstva ľudí po dlhší čas ma zvykne otravovať.
Už len let samotný
bol zaujímavý. Zamestanci letiska ako povždycky podiskriminovali
trošku nejakú tú moslimskú rodinu. To nám nevadí, nie? Môžu
byť radi, že tu sú, nie? Následne som sa zamiloval do letušky,
to tiež nie je nič neobyčajné. Podtlak v kabíne při pristávaní
ma na pár hodín pripravil o sluch. A po prístatí ma samozrejme
privítal dážď. Že by som bol v Británii?
Manchester ma
úprimne trošku sklamal. Návštevníka tam moc nečaká, azda okrem
fabrík prestavaných na reštaurácie a opitých fanúšikov
Manchesteru United. Mesto si sice zachovalo svoju na nič si
nehrajúcu robotnícku atmosféru, ale to je asi aj všetko.
Našťastie sa to v ďalších dňoch už iba zlepšovalo.
Liverpool ma
nadchol. Naozaj n-a-d-c-h-o-l, teda keď si zvyknete na to, že na
vás z každého okna čumia John a Paul. A ak ste kultúrny horenos
ako ja, určite sa vám bude páčiť kopa múzeí zadarmo (čo sa
zdá byť pekným zvykom po celej Británii, väčšina
múzeí a galérií je tu zdarma) a architektonická pastva pre oči
po celom meste (gotika, georgiánsky a viktoriánsky štýl, ak to
teda sú slovenské názvy). Prístav je tiež obdivuhodný. Tuším
som zahliadol aj žltú ponorku...
Ďalšia zastávka
Newcastle upon Tyne. Dorazil som uprostred noci s tým, že sa budem
túlať po meste až po svitania, ale dážď ma prinútil prečkať
noc v nonstop snackbare. Asi aby som nezabudol, že toto je Británia.
K ránu sa to však zlepšilo.
Čo povedať k
tomuto miestu? Keď som niekde po prvýkrát, najradšej sa len
prechádzam po uliciach a dívam sa na veci, budovy, ľudí. Možno
spočnem u rieky. Možno nazriem do miestnej galérie. Možno si dám
škopka v miestnej krčme. To som všetko spravil, a to ma všetko
bavilo. Newcastle rozhodne má spirit, genius loci. Najlepší zo
všetkého je ale aj tak ich miestny akcent zvaný Geordie, takže tu
malá ukážka, ak na to máte gule.
A napokon švárne
Škótsko. Ak som povedal, že ma nadchli Liverpool aj Newcastle, tak
naozaj neviem, čo ešte dodať k Edinburghu. Ten mi vzal reč, je to
bezpochyby jedno z najkrajších miest v Európe. Panoráma je
nádherná, reštaurácie v bočných uličkách lákavé, ľudia
láskaví. Nič sa nevyrovná prechádzke medzi stredovekými
domčekmi. Je to výborná kombinácia stredovekej slávy a
pulzujúcej súčasnosti. Viem, že asi zniem ako obchodný zástupca
nejakej cestovky, ale do Edinburghu musíte všetci. Škótčina
hradných strážcov je na hranici budhistického zážitku.
Očarenie bolo tak
veľké, až sa niekde v mojej hlave objavila myšlienka „čo tak
nejaký študijný pobyt v tomto meste?“ Áno, kedže som študent
z povolania, je to to jediné, čo ma pri návšteve nejakého
pekného zákutia dokáže napadnúť. Ktovie – keď sa tam ten
nápad raz usadí, už sa ho tak ľahko nezbavím.
A to je vše,
pšátelé. Naspäť v
Belgicku čakám na to, čo mi druhá polovica môjho
Erasmu ponúkne. Vďaka za prečítanie, aj keď mi nie je jasné,
akoby to mohlo zaujímať niekoho iného než mňa samotného. Na
druhú stranu, moje štatistiky ukazujú, že tu máme aj 11 návštev
z Thajska, čo je super, keďže v Thajsku fakt nikoho nepoznám. Asi
som nová senzácia internetu, minimálne v Ázii.
Teraz hurá na
diplomku. Bolo by to super, keby to nebolo tak hrozné.
